Živá knižnica je  inovatívna metóda, prostredníctvom ktorej majú ľudia príležitosť vypočuť si autentický životný príbeh človeka. Najčastejšie túto metódu na prezentáciu svojich životných skúseností využívajú ľudia, ktorí sa vo svojej profesii či dobrovoľnej činnosti stretávajú s predsudkami, stereotypmi, nedodržiavaním ľudských práv, podceňovaním, diskrimináciou, porušovaním rovnosti alebo demokratických princípov.

Myšlienka realizácie Živej knižnice vznikla na počiatku druhého milénia v dánskej mimovládnej organizácii s názvom Stop násiliu a bola prezentovaná ako súčasť aktivít hudobného festivalu Roskilde Festival v Dánsku. O rok na to sa opakovala na ďalšom hudobnom festivale – Sziget 2001 v Budapešti a na základe pozitívnych skúsenosti sa Živá knižnica stala v roku 2003 súčasťou programu Rady Európy Mládežnícka podpora ľudských práv a sociálnej súdržnosti. Na Slovensku túto metódu rozvinula najmä IUVENTA Slovenský inštitút mládeže v rámci projektu Každý iný, všetci rovní a udomácnil sa aj na festivale Pohoda. Dnes býva súčasťou nielen festivalov, ale aj aktivít v mnohých školách rôznych stupňov.

Pravidlá Živej knižnice:

• Vypožičanie je založené na vzájomnom rešpekte.
• Čitateľ by mal vrátiť Knihu v rovnakej psychickej a fyzickej kondícii, v ktorej si ju požičal.
• Kniha alebo čitateľ môžu pozastaviť ´výpožičku´, ak sa cítia dotknutí alebo otázky a diskusia zasahujú príliš do jej súkromia.

Terénna sociálna práca ako Živá knižnica

Koncom februára 2018 kolegovia z národného projektu TSP I spolu s riaditeľkou Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Mgr. Jurinou Rusnákovou, PhD,  dospeli od príprav k realizácii projektu a pripravili Živú knižnicu pre študentky 1. ročníka odboru Sociálne služby a poradenstvo s cieľom prepájania teórie a praxe.

Symbolickými knihami boli:

Peter – v súčasnosti terénny pracovník NP TSP I, ktorý sa rozhovoril o postoji a predsudkoch k Rómom v začiatkoch jeho práce na pozícii príslušníka policajného zboru. Hovoril o tom, ako postupne spoznával ľudí z rómskej komunity, ako sa z neho stal referent – špecialista na rómske komunity a jeho príbeh vyústil rozprávaním o jeho súčasných skúsenostiach na pozícii terénneho sociálneho pracovníka, o zmene prístupu, a metód, ktoré dnes pri svojej práci využíva.

Zuzana – bývalá študentka Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva v Nitre, v súčasnosti regionálna koordinátorka NP TSP I, vyrozprávala svoj príbeh o ceste k  povolaniu terénnej sociálnej pracovníčky a regionálnej koordinátorky, práci s rómskymi komunitami a tiež o prekážkach i krásnych chvíľach  spojených s touto prácou.

Táto živá knižnica nebola jedinou aktivitou tohto druhu, už koncom marca sa pripravuje jej pokračovanie. Vystúpi na nej Martin – v súčasnosti regionálny koordinátor NP TSP I, ktorý priblíži najmä streetwork a prácu s ľuďmi bez domova s mottom Čo ma ľudia na ulici naučili a Cigareta za dôveru. Ďalšou symbolickou „knižkou“, v ktorej budú môcť ľudia čítať, bude
Adriana – v súčasnosti terénna sociálna pracovníčka pochádzajúca z tradičnej rómskej rodiny.

Živé knihy svojim príbehom musia zaujať a upútať čitateľov tak, že si ich chcú vypožičať. Veríme, že sa nám to spoločnými silami darí a študenti si budú môcť inovatívnou formou postupne vyskladať z príbehov ucelený obraz o terénnej sociálnej práci, ako aj o životoch ľudí, pre ktorých je určená. Chceli sme poukázať na existenciu mnohých predsudkov a stereotypov v spoločnosti aj v každom z nás. Živá knižnica však neobohatila len čitateľov, ale aj samotné knihy – rozprávačov príbehov vlastného života.

Soňa Holíková, narodný projekt Terénna sociálna práca v obciach I