„Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa uskutočnilo 22. novembra 2017 na 1 481 základných školách. Testy písalo spolu 45 080 piatakov, pričom testovania sa zúčastnilo 1 743 (3,9 %) žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola 64,7 % a zo slovenského jazyka a literatúry bola 62,8 %. Rozdiel medzi dievčatami a chlapcami nebol významný,“ uvádza vo svojej tlačovej správe Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.
Opätovne sa potvrdilo, že prostredie, v ktorom deti vyrastajú ovplyvňuje aj ich dosiahnuté výsledky. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia[1] dosiahli priemernú úspešnosť 27,0 %, naopak žiaci bez sociálneho znevýhodnenia dosiahli priemernú úspešnosť 66,3 %.
Výsledky ukazujú, že najvyšší podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji a v týchto krajoch dosiahli žiaci výsledky pod celoslovenským priemerom (64,7%).
- v Banskobystrickom kraji dosiahli priemernú úspešnosť 29,0 %,
- v Prešovskom kraji dosiahli priemernú úspešnosť 25,6 %,
- v Košickom kraji dosiahli priemernú úspešnosť 23,4 %.
Všetky informácie sú dostupné na: https://www.nucem.sk/sk/testovanie_5
[1] Dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa rozumie dieťa v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), toto dieťa je zároveň dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami1 ) a výchovno-poradenskú starostlivosť , vrátane diagnostiky, mu zabezpečuje centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie 2 ). Za sociálne znevýhodnené prostredie, ktoré znevýhodňuje dieťa vo výchovnovzdelávacom procese sa považuje prostredie, ktoré charakterizujú aspoň tri z nasledovných kritérií: 1. rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie – socializačno-výchovnú, emocionálnu a ekonomickú 3 ) 2. chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa 4 ) 3. aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, 4. nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov – aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, 5. nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá – absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC, 6. vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí, 7. rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite, 8. sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti.
