Podobne, ako minulý rok, aj v tomto roku mala na Profesia days zastúpenie Implementačná agentúra, a to prostredníctvom národného projektu Inštitút sociálnej ekonomiky. V zóne spoločenskej zodpovednosti, konkrétne v časti Výpomoc so srdcom nás vo vystavovateľskom stánku reprezentovali zástupcovia Regionálneho centra sociálnej ekonomiky pre Bratislavský kraj Veronika Kopernická a Eduard Čonka.
Naša účasť bola orientovaná jednak na ľudí so špeciálnymi potrebami, ktorí hľadajú uplatnenie na trhu práce, jednak na subjekty, ktoré im prácu už poskytujú alebo uvažujú nad nejakou formou, ako znevýhodnené alebo zraniteľné osoby zamestnať. Koľko bolo záujemcov o informácie a pomoc, aké majú postrehy z veľtrhu, opýtali sme sa Veroniky a Eda:
„Boli to bohaté dva dni. Náš stánok navštívilo viacero študentov stredných a vysokých škôl so záujmom o sociálnu ekonomiku. Či už o informácie, ktoré chcú použiť vo svojich bakalárskych alebo magisterských prácach, ale tiež, čo je obzvlášť potešiteľné, aj pre svoje vlastné sociálne podnikanie.
Pristavilo sa pri nás mnoho znevýhodnených alebo zdravotne postihnutých návštevníkov, ktorí sa pýtali, čo je sociálne podnikanie a kde nájdu sociálnych podnikateľov, pre ktorých by mohli pracovať. Napríklad mladý, na pohľad zdravý muž, ktorý nevyhovuje bežným zamestnávateľom, pretože je kvôli svojmu „neviditeľnému“ hendikepu pomalší a nezvláda držať krok so zdravými kolegami.
Alebo rómsky chlapec, ktorý patrí do znevýhodnenej skupiny odchovancov detského domova,“ hovorí Edo a pokračuje, „stretol som ho v tom detskom domove pre ôsmimi rokmi. Na otázku, čím chce byť v dospelosti, odpovedal, že bude podnikať. Mal jasný cieľ – časť svojho zisku bude používať na podporu vzdelávania mladých ľudí odchádzajúcich z detských domovov. Odpoveď, ktorá sa úplne vymykala z rámca predstáv 10-ročných chlapcov o budúcnosti. Bol by som na neho zabudol, keby odrazu nestál po tých ôsmich rokoch predo mnou. Tento rok končí učňovské vzdelanie v odbore čalúnnik, chce si ho ešte doplniť o vzdelanie v odbore stolár a jeho zámer podnikať naďalej pretrváva. Stále chce pomáhať iným mladým ľuďom z detských domovov. Vie, že po skončení školského roka bude musieť z domova odísť aj on a postarať sa o seba sám… Je aj na toto dobrá sociálna ekonomika?“ spomína Edo.
„Prekvapivo veľký počet účastníkov podujatia podniká alebo chce začať podnikať. Mnohí z nich prejavili záujem o zamestnávanie znevýhodnených osôb, najmä zdravotne postihnutých,“ pokračuje Veronika. „Záujem bol o informácie, aké formy pomoci by mohli dostať pre rozbehnutie takéhoto podnikania,“ dodáva.
A Edo dopĺňa: „Ako napríklad mladý muž, ktorý v súčasnej dobe testuje a patentuje inovatívnu formu potravinových obalov a chcel by zamestnávať znevýhodnené či zraniteľné skupiny obyvateľstva.“
Veľtrhu práce sme sa tento rok zúčastnili veľmi aktívne. V priestoroch zóny spoločenskej zodpovednosti sme prispeli do pódiovej diskusie s názvom „Mám hendikep: Aké sú moje šance na trhu práce?“ zameranej na pracovné príležitosti pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Úlohy sa za nás bravúrne zhostil Edo Čonka a poukázal na možnosť využiť na to práve sociálne podniky, ktoré to majú priamo „v popise práce“. Ale je to podnikanie ako každé iné, so životaschopným biznis plánom. Ako na to, čím začať a čo pre to urobiť – aj na takéto otázky sú pripravení zamestnanci regionálneho centra sociálnej ekonomiky v Bratislave a vo všetkých ostatných krajských mestách na Slovensku odpovedať a aj pomôcť.
„Na výstave sme rozdali množstvo kontaktov na centrá, budeme radi, ak nás potenciálni sociálni podnikatelia navštívia a aj našou pomocou rozbehnú úspešné sociálne podniky,“ dodali Edo s Veronikou aj za ostatných kolegov z regiónov na záver.