Expertný tím národného projektu

Predstavujeme expertný tím národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov, ktorých úlohou je odborne viesť projekt tak, aby boli naplnené jeho ciele. Expertný tím pozostáva zo 4 odborníkov zastupujúcich všetky oblasti, ktoré sú pre úspešný proces deinštitucionalizácie dôležité:

• metodické a praktické nastavenie procesu transformácie a deinštitucionalizácie v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb
• transformácia sociálnych služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím
• možnosti zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím
• zmeny fyzického prostredia – výber vhodných lokalít a adekvátne architektonické riešenia obytných budov pre ľudí so zdravotným postihnutím.

______________________________________________________________________________

PhDr. Miroslav Cangár, PhD.
expert pre transformáciu a deinštitucionalizáciu
Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Miroslav Cangár je sociálny pracovník, supervízor a senior konzultant v oblasti sociálnej práce a sociálnych služieb. Študoval sociálnu prácu a sociálnu pedagogiku na univerzitách na Slovensku a v Nórsku. Pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako riaditeľ odboru sociálnych služieb a v Implementačnej agentúre MPSVR SR. V minulosti pracoval pre Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo zdravotníctva ČR, kde sa venoval tvorbe strategických dokumentov v oblasti sociálnych služieb, integrovanej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a deinštitucionalizácie. Taktiež pracoval priamo v oblasti poskytovania sociálnych služieb na Slovensku a v zahraničí. Odborne sa venuje oblasti rozvoja komunitných služieb, kvalite sociálnych služieb, procesu deinštitucionalizácie a individuálnemu plánovaniu. Dlhodobo spolupracuje na viacerých národných projektoch v oblasti sociálnych služieb, so slovenskými a medzinárodnými organizáciami (ENIL, WHO a ďalšie). Je aktívny lektor, supervízor a autor viacerých odborných publikácií v oblasti sociálnych služieb.

______________________________________________________________________________

doc. PhDr. Slavomír Krupa, PhD.
expert pre sociálne služby
Rada pre poradenstvo v sociálnej práci

Slavomír Krupa vyštudoval liečebnú pedagogiku, od roku 1976 pracoval ako vychovávateľ, vedúci výchovy Domova sociálnych služieb (DSS) na Dúbravskej ul. v Bratislave a neskôr v pozícii riaditeľa Domova sociálnych služieb na Lipského ul., kde úzko spolupracoval s prof. Karolom Matulayom, preto  navrhol, aby zariadenie na Lipského ulici v Bratislave nieslo jeho meno. Po ročnom pôsobení na Ministerstve práce, sociálnych vecí rodiny SR pracoval v DSS na Mokrohájskej v Bratislave. Po roku 1989 sa zaslúžil o znovuzrodenie katedier liečebnej pedagogiky a zriadenie prvej katedry sociálnej práce na UK v Bratislave. V roku 1991 založil vôbec prvé zariadenie chráneného bývania pre mladých ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku – Betánia Senec. Je jedným zo zakladateľov a riaditeľom Rady pre poradenstvo v sociálnej práci, ktorá je rešpektovaným  lídrom a nositeľom transformácie a deinštitucionalizácie na Slovensku. Patrí medzi zakladateľov interdisciplinárneho odborného časopisu Integrácia.
Táto dlhoročná prax robí zo Slavomíra Krupu špičkového odborníka pre deinštitucionalizáciu – ako v teoretickej, tak aj v praktickej rovine, s jedinečným a nasledovaniahodným prístupom ku každému človeku so zdravotným postihnutím. Svojou odbornosťou a pracovitosťou zmenil životy mnohých týchto ľudí a stal sa priekopníkom deinštitucionalizácie dávno predtým ako tento pojem vôbec vznikol.
 „Osobné stretnutia  a viac ako štyridsaťročná služba pre  a so zdravotne postihnutými  ľuďmi  a  ich rodinami,  staršími ľuďmi,  mi umožnili vidieť a rozpoznať   ich želania, potreby, očakávania a  sny. Cesta pre naplnenia  potrieb zdravotne postihnutých  a starších ľudí, podľa môjho poznania,  vedie cez zmenu kultúry prostredia, ktorá je založenej na  úcte, rešpekte  a akceptácií iných.  Snažil som sa a snažím sa, aby  táto zmena bola motiváciou a  cieľom  mojej práce  v štátnych, verejných, mimovládnych a vzdelávacích organizáciách na Slovensku i v zahraničí.  Aj napriek tomu, že predchádzajúce slová vyzerajú veľmi vážne, hlásim sa k tomu, čo povedal  spisovateľ  Kornel Földvári: Človek potrebuje sebairóniu, musí mať v sebe akési zmenšovacie sklá, aby si nemyslel, že je najdôležitejší.“

______________________________________________________________________________

PhDr. Viera Záhorcová, PhD.
expertka pre oblasť  zamestnávania a aktivizácie 
Slovenská únia podporovaného zamestnávania

Viera Záhorcová vyštudovala psychológiu a pôsobila ako detská psychologička. Zlomovou sa pre ňu stala študijná cesta do Dánska v roku 1980. Pracovala vtedy v mládežníckom tábore, kde bolo viac ako 50% účastníkov zdravotne znevýhodnených a zažila pozitívny šok, keď zistila, že všetci účastníci sú rovnocennými členmi spoločnosti, vrátane celkom ležiacich, čo bolo diametrálne odlišné od praxe, ktorú poznala z ústavov pre ľudí s mentálnym postihnutím vo vtedajšom Československu. Inšpiráciu nachádzala aj v desaťročnej  každodennej spolupráci s prof. Karolom Matulayom.
Po roku 1989, hneď ako to bolo možné, sa začala aktívne angažovať v oblasti zlepšenia života ľudí s mentálnym postihnutím. V roku 1998 založila miestne  Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v Petržalke a neskôr sa zamestnala  v Národnej centrále ZPMP v SR. Po mnohých rokoch sa nanovo začala venovať novému spôsobu diagnostiky, inklúzii pri vzdelávaní, sociálnej a pracovnej rehabilitácii a komplexnej podpore rodín a ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Založila prvé centrum včasnej diagnostiky, ktoré dodnes slúži ako vzor pre ostatné centrá, kde pracujú multidisciplinárne tímy s rodinami od prenatálneho veku dieťaťa až do nástupu do školy.
Viac ako 20 rokov patrí k čelným predstaviteľom prúdu, ktorý sa snaží vytvárať pre ľudí so zdravotným postihnutých podmienky pre úplnú inklúziu a chápať ich ako plnohodnotných občanov, ktorí môžu plne využívať svoje ľudské práva, vrátane oblasti zamestnávania. Je neúnavnou propagátorkou myšlienky, že všetci jednotlivci môžu pracovať na bežnom trhu práce, ak majú zabezpečené adekvátne služby. Preto v roku 1999 založila Agentúru podporovaného zamestnávania, iniciovala zásadné legislatívne zmeny, v súčasnosti je predsedníčkou Slovenskej únie podporovaného zamestnávania. Svoje presvedčenie o tom, že podmienkou nezávislého života je zaradenie sa do pracovného procesu, roky odborne pretavuje do praktických krokov vedúcich k zamestnávaniu  ľudí so zdravotným postihnutím. Aj vďaka nej vznikla chránená dielňa – obľúbená kaviareň Radnička v Bratislave, ako jeden z projektov, ktorý vytvára podmienky pre stabilnú a zmysluplnú prácu pre ľudí s mentálnym postihnutím na voľnom trhu práce. 

______________________________________________________________________________

doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.
expertka pre oblasť zmien fyzického prostredia
Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania – CEDA

Lea Rollová vyštudovala Fakultu architektúry SVŠT v Bratislave a pracovala v projekčnom ústave Zdravoprojekt. V 90-tych rokoch žila a pracovala v Nemecku, ktoré malo významný vplyv na jej ďalšiu profesionálnu orientáciu. Tu získala osobné i odborné skúseností s ľuďmi so zdravotným postihnutím, s ich inklúziou do spoločnosti, aj s bezbariérovým prostredím.

„Bola som prekvapená, keď som v Nemecku stretávala ľudí so zdravotným postihnutím na uliciach alebo v škole, ktorú navštevovali deti. Začala som rozmýšľať nad tým, prečo na Slovensku nevidíme ľudí na vozíku, kde sú schovaní, alebo ich nemáme? Po návrate domov som začala zisťovať, ako to vlastne bolo – títo ľudia boli pozatváraní vo svojich obydliach alebo v ústavoch. Slovenská spoločnosť za začala pomaly meniť až na prelome tisícročia, so súčasným stavom však nemôžeme byť spokojní ani dnes, prostredie je stále plné architektonických, orientačných, informačných aj komunikačných bariér“.  

Po návrate zo zahraničia začala pôsobiť na Fakulte architektúry STU ako vysokoškolský pedagóg a súčasne začala pracovať na dizertačnej práci Tvorba bezbariérových bazénových zariadení pod vedením školiteľky doc. Márie Samovej. Odvtedy sa problematika prístupnosti prostredia a univerzálne navrhovanie stali jej poslaním a profesionálnym zameraním. Je riešiteľkou výskumných úloh a pedagogických projektov, je autorkou alebo spoluautorkou viac ako 100 publikácií zameraných na prístupnosť a univerzálne navrhovanie. Bola iniciátorkou založenia Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA (od 2007) na Fakulte architektúry STU a v súčasnosti je jeho vedúcou. Problematiku prístupnosti presadzuje na rôznych fórach a v pracovných skupinách; je členkou medzinárodnej organizácie EIDD – Design for All Europe a akademického združenia DfA ACANET, pracovnej skupiny na prípravu stavebnej legislatívy na MDVRR SR, Koordinačného výboru pre horizontálne princípy Rovnosť mužov a žien a Nediskriminácie na MPSVR SR, členkou alebo vedúcou súťažných porôt – medzinárodnej súťaže Access City Award, národnej súťaže Samospráva a Slovensko bez bariér. Rovnako je autorkou realizačných projektov, napr. debarierizácie budov v správe STU v Bratislave, so zámerom vytvoriť primerané podmienky na štúdium pre študentov so zdravotným znevýhodnením. Svoje dlhoročné odborné skúsenosti ponúka aj v rámci národného projektu Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov.